Prehľad cieľových požiadaviek zo slovenskej literatúry

 

Tematické okruhy
Kmeňová látka + Doplnková látka
Základné poznatky z teórie literatúry.
Stručný prehľad teórie literatúry.
Literatúra: ľudová, umelá.
Jazykové prostriedky literárneho diela: zdrobneniny, epiteton, metafora, personifikácia, protiklad, básnická otázka, prirovnanie.
Zvuková stránka literárneho diela: verš, rým (striedavý, združený, obkročný, prerývaný, postupný).
Literárne druhy: lyrika, epika, dráma.
Literárne žánre:
lyrické: óda, elégia, hymna, pieseň; intímna, prírodná, spoločenská;
epické veršované: epos, balada;
epické neveršované: rozprávka, povesť, poviedka, novela, román, legenda;
dramatické: tragédia, komédia;
hudobné dramatické útvary: opera, opereta, muzikál;
osobitné tvary: rozhlasová a televízna hra.
Dané útvary rozpoznať na príkladoch.
Ľudová slovesnosť.
Ľudová slovesnosť – žánre: piesne historické, vojenské, zbojnícke; balady (Išli hudci horou; Kačička divoká), povesti (jánošíkovská tematika), rozprávky (fantastické, realistické, ľudové, umelé), príslovia, porekadlá, hádanky, pranostiky, ľudové hry, obrady – spoločné znaky s maďarskou ľudovou slovesnosťou.
Zberatelia ľudovej slovesnosti.
Ľudová slovesnosť v iných druhoch umenia (výtvarné, hudobné atď.) – len informatívne.
Literatúra Veľkomoravskej ríše.
Staroslovienska literatúra – charakteristika obdobia, spoločenské a kultúrne pomery    vo Veľkomoravskej ríši, účinkovanie Cyrila a Metoda, pamiatky pôvodnej a prekladovej literatúry.
Stredoveká literatúra.
Charakteristika obdobia, spoločenské a kultúrne pomery v uhorskom štáte.
Po latinsky písaná stredoveká literatúra: legendy (Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi), kroniky (Anonymova kronika, Kronika Šimona z Kézy);
povesť: O Svätoplukových troch prútoch.
Ovládanie názvov základných diel európskej stredovekej literatúry po slovensky.
Humanistická a renesančná literatúra.
Charakteristika obdobia, úloha Mateja Korvina v rozvoji kultúry a vzdelanosti.
Po latinsky písaná humanistická poézia (Martin Rakovský: O svetskej vrchnosti; Jakub Jakubeus: Slzy, vzdychy a prosby Slovenského národa); renesančná historická poézia (Píseň o Sigoti, Píseň o zámku muránskemu od Martina Bošňáka – paralely s Tinódy Lantos Sebestyénom), renesančná ľúbostná poézia (Siládi a Haďmáži).
Ovládanie názvov základných diel európskej humanistickej a renesančnej literatúry po slovensky.
Baroková literatúra.
Charakteristika obdobia; predstavitelia svetskej barokovej literatúry: Peter Benický: Slovenské verše, Magyar rithmusok; Hugolín Gavlovič: Valaská škola…; baroková náboženská literatúra. Benedikt Szőllősi: Cantus catholici; rozkvet odbornej prózy – Matej Bel, jeho vedomostný profil a hlavné dielo: Historicko-zemepisné známosti…
Ovládanie názvov základných diel európskej barokovej literatúry po slovensky.
Osvietenstvo a klasicizmus.
Charakteristika obdobia – spoločenské pomery a kultúrny život na Slovensku koncom 18. storočia. Snaha A. Bernoláka vytvoriť slovenský spisovný jazyk a jeho jazykovedná činnosť.
Začiatky literatúry v slovenskom spisovnom jazyku, predstavitelia obrodeneckej prózy: J. I. Bajza (René mládenca… – úryvok) a jeho kritický obraz spoločnosti; Juraj Fándly (Dúverná zmlúva…) a jeho kritika náboženského fanatizmu a pokrytectva.
Rozvoj idey slovanskej vzájomnosti v obrodeneckej literatúre.
Prekonanie literárneho klasicizmu – preromantizmus a myšlienka slovanskej vzájomnosti v tvorbe J. Kollára (najmä Slávy dcéra) a J. Hollého (najmä: Svätopluk – prvý slovenský historický epos);
Divadlo a dráma v službách národnej myšlienky – Ján Chalupka (najmä: Kocúrkovo).
Ovládanie názvov základných diel klasicistickej a preromantickej literatúry po slovensky.
Romantizmus.
Charakteristika obdobia – politické pomery v Uhorsku v prvej polovici 19. Storočia. Formovanie revolučno-demokratickej mládeže na Slovensku.
Uzákonenie spisovnej slovenčiny.
Charakter slovenskej romantickej literatúry. Osobnosť Ľ Štúra, jeho život a tvorba v službách národa.
Nástup mladej generácie, hlavní predstavitelia štúrovskej poézie a charakter ich tvorby: boj proti národnému útlaku v dielach S. Chalupku, jeho spätosť s históriou a ľudovou slovesnosťou. Rozbor jeho najznámejších diel s jánošíkovskou tematikou, protitureckou tematikou a s tematikou boja za národnú slobodu.
Východiská tvorby A. Sládkoviča, rozbor dvoch jeho diel (Marína, Detvan).
Revolučný profil J. Kráľa, charakter jeho najznámejších balád (Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Zverbovaný, Kvet), túžba po slobode v jeho lyrike (Piesne, Orol vták, Slovo), porovnanie jeho tvorby s tvorbou Sándora Petőfiho.
Východiská tvorby J. Bottu, jeho spätosť s ľudovou slovesnosťou, hlavne s baladami; rozbor jeho najznámejších balád (Žltá ľalia, Smrť Jánošíkova) .
Predstavitelia romantickej prózy a charakter ich tvorby. J. M. Hurban – rozbor 1 diela: Olejkár alebo Od Silvestra do Troch kráľov.
J. Kalinčiak – jeho kritický pohľad na spoločnosť v diele Reštavrácia.
Ovládanie názvov základných diel európskej romantickej literatúry po slovensky.
Porevolučné a matičné roky.
Charakteristika obdobia – Bachov absolutizmus a kríza slovenského národného hnutia.
Nová kodifikácia spisovnej slovenčiny.
Memorandové zhromaždenie, založenie Matice slovenskej, slovenské gymnáziá.
Význam dramatickej tvorby J. Palárika. Myšlienka prirodzeného práva národov Uhorska na svoju existenciu vo veselohrách: Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch (2 veselohry).
Literárne dielo Jonáša Záborského.
Obraz mravného úpadku zemianstva v diele Najdúch.
Realizmus.
Charakteristika obdobia.
Sociálno-spoločenské a politické podmienky rozvoja realistickej literatúry. Charakteristika literárneho procesu v 80. rokoch, hlavní predstavitelia tejto etapy: S. H. Vajanský – básnická zbierka Tatry a more, kritika spoločnosti v básni Na roboty. Otázka zemianstva v jeho próze Suchá ratolesť.
P. O. Hviezdoslav – kritika spoločnosti v jeho lyrike (2 básne: K vám, urodzeným, veľkomožným alebo Ó, mládež naša alebo Krvavé sonety); jeho epika (Hájnikova žena); proces úpadku zemianstva v diele Ežo Vlkolinský alebo Gábor Vlkolinský. Kritika spoločnosti v jeho dráme Herodes a Herodias.
M. Kukučín – charakter poviedok a postáv z dedinského prostredia ( 4 poviedky).
Druhá fáza vývinu slovenského realizmu. Tvorba autorov: J. G. Tajovský – zobrazenie dedinského ľudu a osudov jednotlivca v jeho poviedkach, odsúdenie alkoholizmu, láska k starým rodičom (po jednom diele).
Veselohra Ženský zákon – vykreslenie charakterov postáv.
B. S. Timrava – zobrazovanie panskej spoločnosti v diele Skúsenosť.
Postoje ľudí k vojne v novele Hrdinovia. Rozbor poviedky Ťapákovci.
Ovládanie názvov základných diel európskej realistickej literatúry po slovensky.
Literárna moderna.
Charakteristika obdobia.
Literárne smery a prúdy.
Predstavitelia slovenskej literárnej moderny: I. Krasko – rozbor jeho básnických zbierok (Nox et solitudo; Verše);
V. Roy – symbolistické obrazy v jeho tvorbe (1 zbierka básní).
Literatúra medzi dvoma svetovými vojnami.
Charakteristika obdobia.
Literárne smery a prúdy v medzivojnovej tvorbe.
Hlavní predstavitelia a charakter ich tvorby.
L. Nádaši-Jégé: autorský profil. Zbierka poviedok Kuruci, z  nej jedna poviedka: Na operáciu s truhlou.
J. Jesenský – prierez jeho prózou. Myslenie a životný štýl malomestskej spoločnosti v zbierke jeho krátkych próz: Malomestské rozprávky: (1 dielo) napr. Líza, Pani Rafiková, Maškarný ples, Slnečný kúpeľ, Šťastie v nešťastí. Obraz života povojnovej spoločnosti v románe Demokrati.
M. Rázus – prierez jeho tvorbou, básnická zbierka To je vojna – rozbor básne Matka.
M. Urban – typ mladej slovenskej ženy odsúdenej okolím v diele Živý bič – úryvok Stratené ruky.
J.C. Hronský – rozbor úryvku poviedky Zlaté hodinky alebo rozbor diela – Jozef Mak.
Lyrizovaná próza.
Lyrizovaná próza – jej charakteristické znaky, východiská tvorby, hlavní predstavitelia:
D. Chrobák – prierez jeho tvorbou, rozbor diela (Návrat Ondreja Baláža alebo Drak sa vracia).
Ľ. Ondrejov – prierez jeho tvorbou, spomenúť cestopisno-dobrodružné romány (Africký zápisník, Horami Sumatry, Príhody v divočine). Rozbor trilógie Slnko vystúpilo nad hory (1 úryvok).
M. Figuli – rozbor diela Tri gaštanové kone.
F. Švantner – záhada, tajomstvo, stavy ľudskej duše v jeho románe Nevesta hôľ.
Poézia medzivojnového obdobia.
Charakteristika medzivojnovej poézie.
E.B. Lukáč – symbolizmus v jeho tvorbe; prierez jeho tvorbou.
J. Smrek – vitalizmus v jeho tvorbe; prierez jeho tvorbou.
Porovnanie charakteru tvorby E.B. Lukáča,
J. Smreka a E. Adyho.
Nadrealizmus v slovenskej literatúre.
Stručná charakteristika nadrealizmu. Hlavní predstavitelia nadrealizmu a charakteristika ich diela.
R. Fabry – poézia nového videnia v diele Uťaté ruky. Obraz vojny a jej hrozby v diele Ja je niekto iný (úryvok: Druhé stretnutie s Féneom).
Š. Žáry – jeho protivojnové stanovisko v zbierke Stigmatizovaný vek (úryvok: Znamenie).
Katolícka moderna.
Stručná charakteristika modernej duchovnej poézie. Nadväzovanie na tradície náboženskej poézie. Hlavní predstavitelia katolíckej moderny:
R. Dilong – črty jeho tvorby, poézia hľadajúca Boha (aspoň dve jeho básne, napr. Hanička; Lodičky a lode).
DAV.
Literárna tvorba skupiny DAV, hlavní predstavitelia: L. Novomeský – rozbor zbierky Nedeľa (úryvok básne: Fiasko, Slúžka); alebo Svätý za dedinou (úryvok básne: Slovenská jar).
Slovenská medzivojnová dráma.
Vznik stálych divadelných scén a profesionálnych divadiel. 
Tvorba I. Stodolu – zobrazenie malomestského života komédiách Náš pán minister, Čaj u pána senátora; zobrazenie charakterov a zmýšľania ľudí v tragédii Bačova žena a vo veselohre Jožko Púčik a jeho kariéra (2 diela).
J. Barč-Ivan – odsúdenie karierizmu vo veselohre Mastný hrniec; poukázanie na konflikty o majetok v dráme Matka. Príbeh dvoch klaunov a ich spoločného previnenia v dráme Dvaja (1 dielo).
Ovládanie názvov základných diel európskej medzivojnovej literatúry po slovensky. 
Slovenská literatúra po roku 1945.
Spoločenská situácia, vývojové etapy prózy. Hlavní predstavitelia povojnovej prózy:
F. Hečko – prierez jeho životom a tvorbou. Osudy ľudí, zmena ich myslenia v diele Červené víno. Boj s prírodnými živlami a neprajnými spoločenskými podmienkami.
V. Mináč – rozbor 2 diel – Smrť chodí po horách alebo Včera a zajtra, alebo trilógie Generácia. Vnútorné konflikty ľudí vo chvíľach rozhodovania v poviedke Skaliny zo zbierky Na rozhraní (1 poviedka).
A. Bednár – zobrazenie vzťahu minulosti a prítomnosti v románe Sklený vrch.
L. Mňačko – rozbor románu Smrť sa volá Engelchen.
D. Tatarka – novela napr. Ešte s vami pobudnúť.
R. Jašík – osudy mladých ľudí v jeho tvorbe napr. v novele Povesť o bielych kameňoch v zbierke noviel Čierne a biele kruhy (úryvok: napr. Mŕtve oči); rozbor románu Námestie svätej Alžbety.
L. Ťažký – téma vojny v jeho diele (napr: Dunajské hroby, Amenmária, samí dobrí vojaci; Kŕdeľ divých Adamov (2 diela); motívy rodného kraja a osudy ľudí v zbierke Márie a Magdalény (úryvok: Zelená bohyňa).
V. Šikula – prierez jeho tvorbou. Túžba po ľudskom porozumení a vzájomných vzťahoch v diele: S Rozárkou.
P. Jaroš – prehľad tvorby. Magický realizmus v románe Tisícročná včela.
L. Ballek – prierez jeho tvorbou. Rozbor jedného románu, napr. Pomocník (alebo Južná pošta; Agáty).
D. Dušek – jeho tvorba pre deti; drobnosti, ktoré stretávajú človeka a podanie týchto postrehov v zbierke Kufor na sny.
Ovládanie názvov základných prozaických diel svetovej literatúry po slovensky.
Slovenská poézia
po roku 1945.
Stručná charakteristika vývojových období slovenskej poézie po roku 1945.
Staršia generácia autorov:
J. Kostra – vzťah k rodnej zemi a k  hodnotám domova (1 zbierka): Moja rodná alebo Každý deň a jedna jeho báseň, napr. Ave Eva; Každý deň stretnúť človeka).
P. Horov – obraz matky v zbierke Nioba matka naša alebo Slnce nad nami (jedna jeho báseň napr. A predsa zostávaš; Monológ).
A. Plávka – láska k rodnému kraju v jeho zbierkach Liptovská píšťala alebo Domovina moja (jedna jeho báseň).
Nová úloha poézie v druhej polovici 50. rokov.
M. Rúfus – prierez jeho tvorbou, stručne o 3-4 zbierkach (napr. Až dozrieme; Zvony; Óda na radosť; Modlitbičky), rozbor aspoň dvoch básní (napr. Materstvo, Pod zvonom, Rozhovor v parku so strážnym anjelom).
M. Válek – prierez jeho tvorbou, stručne o 2 zbierkach (napr. Dotyky, Príťažlivosť, Slovo, Z vody) rozbor aspoň 2 básní.
Autori tzv. trnavskej skupiny, ich zmyslová konkrétnosť a sugestívnosť. Informatívne
J. Mihalkovič, J. Stacho.
L. Feldek – prierez jeho tvorbou, 1 zbierka a rozbor 1 básne (napr. Rozdiel).
Mnohotvárnosť a hravosť v tvorbe súčasných autorov. D. Hevier (aspoň 2 básne).
Poppoézia – vysvetlenie pojmu, textárska tvorba autorov: Kamil Peteraj – aspoň 2 básne (napr. Balada o poľných vtákoch; Atlantída; Planéta nádej). Boris Filan – aspoň 1 báseň (napr. Čas malín).
Ovládanie názvov základných diel básnikov svetovej literatúry po slovensky.
Slovenská dráma
po roku 1945.
Stručná charakteristika vývoja drámy, hlavní predstavitelia: Š. Králik – aspoň 2 drámy (napr. Posledná prekážka, Svätá Barbora, Margaret zo zámku).
P. Karvaš – aspoň 2 drámy (napr. Polnočná omša; Veľká parochňa).
O. Záhradník – úryvok: Sólo pre bicie.
I. Bukovčan – aspoň 3 drámy (napr. Pštrosí večierok, Kým kohút nezaspieva, Zažeň vlka, Sľučka pre dvoch).
J. Solovič – pretvárka, egoizmus v jeho trilógii.
Stručná charakteristika tvorby autorov malých divadelných foriem. M. Lasica – J. Satinský, S. Štepka – informatívne.
Ovládanie názvov základných dramatických diel zo svetovej literatúry po slovensky.